Komunikácia

Dnešná spoločnosť je nastavená na výkon. Vyžaduje zvládnuť, čo najviac a hlavne, čo najrýchlejšie. Tieto spoločnosťou zaužívané presvedčenia si človek osvojuje a prenáša aj domov.
Rodina je obrazom spoločenského správania.

Ak je človek duchovný tvor, čo si myslím že je, mal by vnímať nielen nastavenia a chod spoločnosti, ale aj nastavenia a chod Vesmíru, Existencie, Boha, Krišnu, Budhu alebo Mohameda.

Základný problém je asi v tom, že človek je spoločnosťou zmätený. Od malička ho učia sa orientovať racionálne a potláčať v sebe emocionálnu stánku. Sám sa potom dostáva do konfrontácie s ráciom a emóciami.
Ak vníma, že mu je ťažko po emocionálnej stránke, snáži si nahovoriť, že to nič nie je a venuje sa inej činnosti.
Paradox je aj to, že ak mu je po emocionálnej stránke príjemne, sám tomu neverí, že by mu mohlo tak byť.

Je zvláštne, že človek rozumie len reči spoločnosti a celý svoj život podriaďuje zaužívaným pravidlám.
Zabudol, že tak ako ma svoju reč spoločnosť, ma svoju reč aj Boh, Vesmír alebo Krišna.

Ak by chcel porozumieť ale reči Vesmíru, mal by venovať viac pozornosti svojmu telu a svojim emóciám.
Tak, ako pri komunikácií so spoločnosťou používame svoju racionálnu stánku, tak je pri komunikácií s Vesmírom dôležitá emocionálne stránka/city, intuícia, tušenie/.

To, ktorá stránka komunikácie je pre nás dôležitá, nechám na čitateľovi. Jozef